Na detské obete, ktoré sú najzraniteľnejšie, naši zákonodarci zabudli. České štatistiky uvádzajú 2500 detí. Na Slovensku je ich pravdepodobne viac.Téma, je u nás stále na vedľajšej koľaji. Pre Česko sa stala politickou prioritou. Právne problémy sa u nás väčšinou riešia na tlačovkách, prípadne obštrukciami v NR. Sme lídrami v počte tlačoviek- ČT24 za rok ani jedna tlačovka. Tie slovenské sa podpisujú na negatívnom konaní verejnosti. Najnovší pripad nazvaný “ najväčšie babrátsvo Smeru” sa dotykal v minulom volebnom období aj poslanca Progresívneho Slovenska -( bolo to totožné). Vtedy to nebol Smer ale prezidentský úrad. Komentáre často neobjektívne a vôbec nie zdržanlivé, spôsobujú napätie v spoločnosti. Zákonodarci majú pracovať hlavne v NR- za to sú platení. Podrobnosti sú v odkazoch nižšie.
Pred prezidentskými voľbami, domáce násilie bolo prioritou aj pre slovenskú opozíciu. Potom to už nebol problém. Minister spravodlivosti riešil sťažnosti opozície podané na Ústavný súd a v Bruseli. Opozícia mala iné závažnejšie témy.
Podobne ako riešil trestný zákon minister spravodlivosti Boris Susko, riešia novelu trestného zákona aj v Ćesku. Prezident Petr Pavel, českí politici koaliční aj opoziční majú na trestný zákon podobný názor ako slovenský koaliční poslanci:
“Trestný systém do značnej miery supluje deficity sociálneho systému, čo je zle. České väznice sú preplnené,“ upozornil prezident Petr Pavel s tým, že štát to stojí veľa peňazí. S klesajúcim počtom personálu stúpa agresivita odsúdených, a to ako voči spoluväzňom, tak aj voči dozorcom. Veľmi rýchlo podľa neho je potrebné predložiť aj návrh novely trestného zákona. Podľa informácií, ktoré dostal, predpokladá, že to bude už tento rok v septembri. Štát trestá väzením aj trestné činy, ktoré iné krajiny považujú za priestupky. Denník N zverejnil rozhovor so sudcom Ústavného súdu SR Petrom Strakom. Má podobný názor ako prezident Petr Pavel. Obsah je zamknutý. Problém je, že bežný občan v uzamknutom článku a médiu sa nemá možnosť zoznámiť s odlišným stanoviskom ústavného sudcu. Iné media sa témou nezaoberali.
Česká justícia vlani od páchateľov vybrala necelú polmiliardu českých korún. Desatinu z toho dostali obete trestných činov, väčšina peňazí sa presunula do štátneho rozpočtu. Posilnenie peňažných trestov je súčasťou reformy trestnej politiky.
Debata dlhoročného predsedu Mestského súdu Praha Libora Vávru s dvoma advokátmi a novinárom.
V jednom z mnohých rozhovorov pána sudcu sme mohli počuť jeho názor – kto by mal písať zákony. Pôvodne si myslel, že sudcovia. Zmenil názor. Podľa neho by to mali byť akademici. Pretože ich vyjadrovanie je okrem iného precízne. Príklad – právnici, zákonodarci a ďalšia elita u nás bežne používajú slová aj v prípade neukončeného prípadu: kriminalnici, korupčníci, zločinci, svine, zlodeji-vaši ľudia, mafiáni, dezolati, atď. V Česku sú to páchatelia, (advokáti hovorili napríklad o bielych golieroch) aj ostrejšie slová v odôvodnených prípadoch. 13 % z kategórie “biele goliere” je oslobodených. Celkovo uspeje iba 4,5 % sťažnosti obžalovaných pri opravných prostriedkoch. Predpokladám, že podobné štatistiky na Slovensku, nikdy neboli.
Téma domáceho násilia v českých a slovenských štatistikach:
Česko
Vlastné ma neprekvapilo porovnanie štatistík medzi Českom a Slovenskom.
Podľa údajov z roku 2022 má v Česku skúsenosť s domácim násilím -zažilo ho takmer 30 percent žien a 12 percent mužov. Približne 2500 prípadov domáceho násilia je v rodinách, kde vyrastajú deti.
Vo viac ako polovici prípadov domáceho násilia (56 %) sú v rodine prítomné deti, čo vedie k transgeneračnému prenosu násilia. Polícia v ČR každoročne eviduje približne 500 prípadov trestného činu týrania osoby žijúcej v spoločnom obydlí, cez 70 vrážd motivovaných osobnými vzťahmi a viac ako 700 prípadov znásilnenia. Orgány sociálno-právnej ochrany detí riešia každý rok približne 2500 prípadov domáceho násilia v rodinách, kde vyrastajú deti.
Slovensko: štatistiky sú uvedené napríklad projekte: Šanca na návrat 2, národný projekt EAN 9788097285654
Zborník príspevkov z medzinárodnej konferencie Omšenie 11. – 13. novembra 2019.
Nepomer je napríklad v počte vrážd – blízke osoby. Porovnanie slovenskej štatistiky údaj z roku 2017 – 103 obetí vraždy v súvislosti s partnerským násilím. (strana č. 11) publikácie.
Počet všetkých ohlásených trestných činov spáchaných partnerom 1568 prípadov.
V publikácii je uvedený príklad zo slovenskej praxe:
Prípad Ivana Š., ktorý bol v minulosti opakovane súdne trestaný za majetkovú i násilnú trestnú činnosti. Ivan Š. bol odsúdený za nebezpečné vyhrážanie sa partnerke na trest v trvaní 6 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu jeden rok. V čase plynutia podmienečného trestu sa partnerke opakovane vyhrážal, kvôli tomu mu bol mu nariadený výkon nepodmienečného trestu.
Po prepustení z VTOS dňa 18. 8. 2014 Ivan Š. (42) zastrelil expartnerku, jej matku a nakoniec aj sám seba.
Podľa mňa aj laik, keď porovná § 208 s českou normou vidí chyby. Terminológia je z minulého storočia. Trestné sadzby oproti česku drastické. Preto máme napríklad 1568 prípadov domáceho násilia ročne, ale podľa § 208 zvyčajnej niečo nad 150. Preto sa tomuto paragrafu súdy vyhýbajú. Za paragraf 208 odstavec 2, u nás páchateľ môže podľa štatistík a súdnych rozhodnutí dostať podmienku.
Výsledok 103 vrážd v súvislosti DN oproti 70 v Česku. Nerozumiem prečo sa tvrdí, že u nás za stav v oblasti právneho štátu môže Smer SD. Po nežnej revolúcii Ministerstvo spravodlivosti patrilo Smeru iba 4 roky. Preto tvrdenie, že za zlý stav v oblasti právneho štátu je zodpovedný Smer SD, nepokladám za objektívne.
https://sk.wikipedia.org/wiki/Zoznam_ministrov_spravodlivosti_Slovenskej_republiky
https://plus7dni.pluska.sk/kauzy/zlata-bana-suskom-zruseny-analyticky-utvar-stal-miliony-eur
Samospravy mestskí aj obecní policajti a zachranari žiadajú opätovné zriadenie záchytiek.
Keď taký “prípad”o ktorých hovoria záchranari príde namiesto zachytky domov k manželke, deťom, je možné, že to bude musieť riešiť okrem záchranároch aj polícia, prokuratúra a súdy. Už roky ich záchytky Slovensko nemá. Policajti o probléme hovorili už aj s prezidentkou v roku 2023.
Hlava štátu im prisľúbila apel na kompetentných, aby sa problém vyriešil. “Je to jedna z tém, ktorú na našich pravidelných stretnutiach môžem prebrať aj s pánom premiérom,“ povedala prezidentka Zuzana Čaputová.
Zdroje: KRIMINOLOGICKÉ MOŽNOSTI RIEŠENIA DOMÁCEHO NÁSILIA Zborník príspevkov z vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou konanej dňa 20. apríla 2017
asi je veľa toho, čo by sa malo obnoviť, čo... ...
Celá debata | RSS tejto debaty